Ruská lietadlová loď Admirál Kuznecov - Specwar.info 

Ruská lietadlová loď Admirál Kuznecov «Адмирал Кузнецов»

Lietadlová loď Admirál Kuznecov
Lietadlová loď Admirál Kuznecov. (Zdroj: Wikipedia.org.)

Lietadlová loď Admirál Kuznecov (v ruskej terminológii termín často prekladaný ako „lietadlový krížnik“) je vlajkovou loďou ruského námorníctva. Pôvodne malo ísť o prvú loď novej triedy lietadlových nosičov sovietskej flotily, avšak žiadna ďalšia loď doposiaľ nebola úplne dostavaná. Na 90% hotová loď Varjag bola predaná Číne, a o jej ďalšom osude sa už dlho vedú polemiky.

Aj keď na prvý pohľad sa jedná o prvý ruský nosič “západného“ typu, jej určenie bolo úplne odlišné ako v prípade lodí US Navy. Už samotná klasicfikácia poukazuje na bojovú úlohu lode. Primárnym cieľom bolo poskytnúť krytie ruským ponorkám s balistickými strelami v oblastiach pod kontrolou sovietskeho/ruského námorníctva (aj keď vďaka filmu Červený október sa rozšírila myšlienka ruských ponoriek operujúcich pri americkom pobreží pravda je taká, že sa počítalo s odpálením rakiet v blízkosti domáceho pobrežia, kde mohli byť ponorky lepšie chránené). Nedocenenou výhodou tejto lode je fakt, že spĺňa limity Montreyskej konvencie upravujúcej plavebný poriadok v úžinách Dardanely a Bospor ktoré spájajú Čierne a Stredozemné more.

Momentálne predstavujú hlavnú výzbroj lode lietadlá Su-33, čo je námorná verzia známeho stroja Su-27, pričom na palube môže byť 33 strojov. Ide o vhodný stroj pre potreby boja so vzdušnými cieľmi, prieskumu, či vyhľadávania námorných mín. Existujú aj dve varianty útočného lietadla Su-25 (Su-25 UTG/UBP) určené na prevádzku z palúb lodí. Štandardne sa na palube nachádza 24 vrtuľníkov, pričom zväčša ide o rôzne prevedenia Ka-27.

Na rozdiel od Američanov Rusi namontovali na loď aj rakety dlhého doletu, konkrétne dvanásť striel P-700 Granit s doletom 550 – 625 km. Na vlastnú obranu je k dispozícii osem protilietadlových kanónov AK-630 s rýchlosťou paľby 6 000 rán za minútu, a zásobou 24 000 striel. Ďalej blízku PVO zabezpečuje osem moderných kompletov Kaštan ktoré pozostávajú z dvoch kanónov kalibru 30 mm a 16 striel Kortik. PVO lode disponuje ešte ôsmymi šachtami po osemnásť striel Kinžal (dohromady 192 striel s možnosťou streľby každé tri sekundy). Protiponorkovú výzbroj predstavuje 60 rakiet v systéme Udav-1.

PVO PVO
Komplety PVO. Vľavo AK-630 (Zdroj: Naval-Technology.com.), vpravo Kaštan. (Zdroj: Tulamash.ru.)

Štartujúce lietadlá využívajú tzv. skokanský mostík známy z britských lietadlových lodí. Vďaka forsáži lietadlo dosiahne vzletovú rýchlosť, a mostík ho „vyhodí“ pod väčším uhlom oproti klasickým lietadlovým lodiam. Síce pre pilota je tento spôsob vzletu vďaka menšiemu zrýchleniu jednoduchší, konštrukcia lietadla musí vydržať let v relatívne nízkych počiatočných rýchlostiach (120 – 140 km/h).

Loď bola postavená v lodeniciach Nikolajev na Ukrajine. So stavbou sa začalo v roku 1985, a trvalo celých desať rokov, kým bola plne prevádzkyschopná. Najprv bola loď pomenovaná Riga, v novembri 1982 ju premenovali na Leonid Brežnev, v auguste 1987 na Tbilisi a nakoniec 4. októbra 1990 dostala meno Admirál Flotily Sovietskeho Zväzu Kuznecov, teda skrátene Admirál Kuznecov. V novembri 1989 sa začalo s leteckými skúškami a v decembri 1991 loď preplávala z Čierneho mora na spoločné cvičenie so Severnou flotilou. Letecké krídlo dostala loď v roku 1993.

Začiatkom roku 1996 vykonala loď okružnú plavbu po Stredozemnom mori pri príležitosti 300. výročia založenia ruského námorníctva. Okrem iného zakotvila aj v sýrskom prístave Tartus, a jej lietadlá vykonali niekoľko hliadkových letov pri izraelských hraniciach, kde sa stretli s izraelskými F-16. Na konci 1997 doľahla na loď kríza v dôsledku nedostatku financií na údržbu. V júli 1998 bola loď opäť prevádzkyschopná, a do aktívnej služby sa vrátila 3. novembra. Avšak dva roky loď neopustila na väčšiu vzdialenosť svoj materský prístav. Až v roku 2000 sa zúčastnila záchranných operácií po katastrofe ponorky Kursk. Ďalšie operácie boli ale zmrazené. Až na rozmedzí rokov 2003 a 2004 sa loď dostala opäť na otvorené more kvôli previerke. Nasledovala účasť na dvoch cvičeniach v Atlantickom oceáne v októbri 2004 a septembri 2005. Počas druhého menovaného cvičenia došlo k nehode, počas ktorej jedno lietadlo Su-33 spadlo z lode do mora.

Aj napriek stálym ťažkostiam s financovaním a prevádzkou lode ktoré mala ešte skôr, než bola zaradená do služby zostane zrejme vo výzbroji ruského námorníctva zhruba do roku 2030. Koncom septembra 2006 bol oznámený návrat lode do stavu Severnej flotily. Pomohli tomu aj financie vyhradené na opravy a modernizáciu.

Nasledovalo cvičenie v Stredozemnom mori na ktorom sa zúčastnilo ďalších jedenásť ruských lodí a 47 lietadiel. Došlo aj k niekoľkým simulovaným, ako aj reálnym, odpalom rakiet, či už protizemným alebo protilietadlovým. Do materského prístavu Severomorsk sa loď vrátila začiatkom februára 2008 spolu s dvoma torpédoborcami triedy Udaloj I Admirál Čabanenko a Admirál Levčenko. V októbri 2008 sa Admirál Kuznecov zúčastnil manévrov v Barentsovom mori, kde došlo k havárii ponorky Kursk. Na druhý deň počas cvičenia Stabilita-2008 navštívil loď aj ruský prezident Dimitrij Medvedev. Na prelome rokov 2008/2009 sa loď vydala na plavbu po Stredozemnom mori, v rámci ktorej zakotvila aj v Turecku. Žial, tu prepukol na palube požiar, pri ktorom zomrel jeden člen posádky na následky otravy oxidom uhoľnatým. Loď ale bola schopná bez väčších problémov pokračovať v plavbe.

Aj napriek pretrvávajúcim sporom ohľadom využitia lode Admirál Kuznecov, či o lietadlových lodiach v ruskom námorníctve vôbec, niet pochýb, že Rusko so svojimi ambíciami bude musieť oživiť svoju flotilu. Podľa všetkého Rusko kúpi od Francúzska aspoň jednu loď triedy Mistral, čo ale nie je plavidlo porovnateľné s veľkými lietadlovými loďami. Rusko v prvom rade bude musieť vyriešiť problémy svojich prístavov a personálu, a až potom sa bude môcť pustiť do stavby vlastných nosičov. Do tej doby sa Rusi snažia vyťažiť z Admirála Kuznecova čo najviac. Prednedávnom sa objavili informácie o úvahách nahradiť stroje Su-33 novými MiG-29K. Dôvod je jednoduchý. Potreba náhrady Su-33 začína byť citeľná, a pre model MiG-29K sa už rozhodla India, takže v prípade väčšej série by boli náklady podstatne menšie. Podľa Konstantina Makienka by mohlo 24 strojov vísť Rusko na zhruba miliardu dolárov (India, ktorá hradila aj časť vývoja doposiaľ zaplatila za 16 kusov 730 mil. USD).

MiG-29K
MiG-29K přistává na letadlovou loď Kuznecov. (Zdroj: Pilot.strizhi.info.)

Špecifikácie

typ lietadlová loď („lietadlový krížnik“)
meno Admirál Flotily Sovietskeho Zväzu Admirál Kuznecov
posádka 1 960
letecký personál 626
ponor 7,18 m
max. rýchlosť 32 uzlov (59 km/h)
dĺžka 302,3 m
výtlak 65 000 t
ponor 9,1 m
dosah 7 130 km pri max. rýchlosti
výdrž 45 dní

Referencie

Autor: Tomáš Beňuš | Vloženo 14. 3. 2010 |