Útočný vrtuľník AH-1Z Viper firmy Bell je dvojmotorový stroj vychádzajúci z osvedčenej konštrukcie známeho vrtuľníka Cobra. Vrtuľník má štvorlistový rotor z kompozitných materiálov, vylepšený systém prenosu dát a vylepšený zameriavací systém. Americké námorníctvo si zatiaľ objednalo 180 kusov.
Korene projektu AH-1Z siahajú až do roku 1979. Vtedy vznikol projekt vrtuľníka Bell 249, čo bol projekt pôvodného vrtuľníka so štvorlistovým rotorom. Výsledný produkt bol prvýkrát prezentovaný na svetoznámej výstave v meste Farnborough roku 1980. Stroj bol vyzbrojený raketami Hellfire, nový zameriavací systém a vylepšené motory. Neskôr boli stroju dodané motory General Electric T700. Tento dizajn zaujal americkú námornú pechotu, no tá nedisponovala dostatočnými voľnými finančnými prostriedkami. V roku 1993 bol model ponúknutý britskej armáde. Stroj dostal názov CobraVenom. Disponoval moderným digitálnym cockpitom a mohol používať rôzne typy rakiet, ako napr. TOW, Hellfire či Brimstone. Stroj ale prehral v súťaži so strojom AH-64D.
V roku 1996 námorná pechota spustila projekt H-1 v rámci ktorého malo dôjsť k vylepšenie 180 strojov AH-1W na AH-1Z (súčasťou projektu bola aj premena 100 strojov UH-1N na UH-1Y). Cieľom modernizácie vrtuľníkov bolo ušetrenie prevádzkových nákladov. Spolu s vrtuľníkom UH-1Y má totiž tento stroj podobné napr. motory, rotory, či softwarové vybavenie a elektroniku (cca 84% komponentov).
Firma Bell vytvorila spolu s vládnymi odborníkmi spoločný tím ktorý pracoval na stroji počas prvej fázy programu H-1 EMD (engineering manufacturing development). Tím hodnotil mimoriadne dobre najmä výmenu rotora ktorá okrem lepších letových vlastností doniesla aj zvýšenie maximálnej rýchlosti či maximálneho zaťaženia.
Prvýkrát sa stroj AH-1Z dostal do vzduchu 8. decembra 2000. Tri prototypy boli v júli 2002 prevezené na testovaciu základňu amerického námorníctva Naval Air Station Patuxent River aby tam podstúpili letovú časť skúšok. Pomalá sériová výroba sa začínala rozbiehať už v októbri 2003 s tým, že má prebiehať až do roku 2018. 15. októbra 2005 americká námorná pechota prijala rozhodnutie zaradiť stroje do výzbroje. V máji 2005 mali stroje za sebou letové skúšky nad morom. V prvom štvrťroku 2006 boli stroje odovzdané Operational Test Unit. Jednotka podrobila stroje tzv. operačnému oceneniu (OPEVAL – operational evoluation). Druhá a posledná fáza testov AH-1Z a UH-1Y sa začala vo februári 2008.
V oblasti dizajnu znamenal model Viper ďalší skok v rade AH-1. Okrem rotora prešli vylepšeniami aj ďalšie systémy, ako avionika, zbraňové systémy či elektro-optické systémy. Zlepšená bola aj odolnosť stroja, teda vzrástli aj šance posádok na prežitie v boji. Ciele môže stroj zamerať na väčšie vzdialenosti ako predchádzajúce modely, a môže na ne následne naviesť presne navádzané zbrane. Listy rotoru sú z kompozitných materiálov a sú omnoho odolnejšie ako doposiaľ používané. Navyše sa dajú „zložiť“ tak, aby na lodiach nezaberali zbytočne veľa miesta. Na konce krídel je možné umiestniť protilietadlové rakety AIM-9 Sidewinder. Každé krídlo má ešte ďalšie dva závesníky na ktoré sa dajú zavesiť napr. neriadené rakety kalibra 70 Hydra 70, či dnes už slávne rakety Hellfire. Taktiež sa dá použiť radar Longbow.
Model Z má vlastný avionický systém (IAS – Integrated avionics system) vyvinutý firmou Northrop Grumman. Ten zahrňuje dva palubné počítače a systém automatickej kontroly letu. Každý pilot má na svojom poste k dispozícii dva multifunkčné LCD monitory (6x4 palca) a jeden dvojfunkčný LCD monitor (4,2x4,2 palca). Komunikačný balík zahŕňa štandardné rádio amerického námorníctva RT-1824, modem, COMSEC a UKF/VHF vysielačku v jednom. Orientáciu zabezpečuje napojenie na sieť GPS a digitálna mapa. Piloti majú k dispozícii helmu Thales „Top Owl“ ktorá im napomáha vďaka integrovanému počítaču udržiavať si lepší prehľad nad situáciou a zjednodušuje ovládanie zbraňových systémov. Umožňuje napr. dobrú viditeľnosť 24 hodín denne. Systém FLIR poskytuje prehľad v infračervenom spektre. Lepšiu možnosť prežitia v bojových podmienkach poskytuje stroj aj vďaka systémom ako HIRSS (Hover Infrared Supression System) ktorý sťažuje detekciu stroja v IČ spektre. Vo výbave sú taktiež detekčné systémy varujúce pred zameraním radarom, laserom, či pred prilietavajúcou raketou.
Názov | AH-1Z Viper |
Typ | bojový vrtuľník |
Posádka | 2 |
Nosnosť | 2 620 kg |
Dĺžka | 17,8 m |
Priemer rotora | 14,6 m |
výška | 4,37 m |
Prázdna hmotnosť | 5 580 kg |
Max. vzletová hmotnosť | 8 390 kg |
Pohon | General Electric T700-GE-401C (2x1 340 kW) |
Max. rýchlosť | 296 km/h |
Cestovná rýchlosť | 248 km/h |
Dolet | 685 km |
Rádius | 204 km |
Autor: Tomáš Beňuš | Vloženo 23. 5. 2008 |
Rychlé odkazy: Doporučené odkazy | Encyklopedie elitních a speciálních sil | Terorismus | Hnutí | Technologie | Technika | Zbraně | Stavby | Osobnosti | Historie | Citáty | Slovníky | Bojová umění | Dovednosti | Armáda | Výstroj | Knihy | Taktika a strategie | Sniper | Vlajky států | Hudba | Vlajky | Любэ - Гимн России |
All information and multimedia on Specwar.info comes from a wide number of sources. If some elements (especially photos) were originally yours please consider Specwar.info to host for free. But if the copyright owners want to get in touch to have them immediately removed from this site then please contact our webmaster.